Riziká práce s azbestom
Práca s azbestom je veľmi riziková, hlavne ak ani len netušíme, že pracujeme v priamom kontakte s ním. Preto je dobré aby sme vedeli o rizikách a miestach, kde sa najčastejšie nachádza. O to viac, ak dochádza k stretu na každodennej báze. Ak poznáme riziká, vieme nastaviť pracovné postupy tak, aby nedošlo k ohrozeniu. Chránime si horné dýchacie cesty, predchádzame priamemu kontaktu s pokožkou a zabezpečíme likvidáciu azbestu čo najskôr. Povedzme si bližšie, ktoré povolania sú najrizikovejšie?
Medzi najrizikovejšie patrí stavebný pracovník. Pri rekonštrukciách stavieb dochádza k výmene podláh a striech, kde sa azbest najčastejšie nachádza. Výrazne väčšia pravdepodobnosť je pri starých domoch, ktoré boli vybudované pred rokom 1989. Pri demontáži dochádza k uvoľňovaniu vláken, ktoré sa dostávajú do ovzdušia a pri častom vdychovaní môžu spôsobiť nenávratné ťažkosti, rakovinu až smrť. Do kontaktu s ním prichádzajú aj priemyselní pracovníci ako napr. majstri, mechanici, operátori výroby či chemický pracovníci.
Pre pracovníkov elektrární predstavuje riziko rezanie starých azbestových rúr. Tým, že mali výborné tepelno-izolačné vlastnosti, používali sa ako izolácie potrubí.
Medzi vysoko-rizikové povolania tiež zaraďujeme pracovníkov demolačných posádok, ktoré zabezpečujú sanáciu a dekontamináciu azbestu. Ak sú tieto budovy zbúrané, okolie je posiate azbestovým prachom a tak sú demolačné čaty, operátori žeriavov vystavení ešte vyšším rizikom inhalácie azbestových častíc.
Pracovné miesta so stredným rizikom zahŕňajú priamu a nepriamu prácu s azbestovými materiálmi. Koncentrácia azbestových vlákien sa môže pohybovať od nízkej po vysokú, v závislosti od dĺžky pobytu na zamorenom mieste. Títo pracovníci manipulujú s výrobkami obsahujúcimi azbest, ako sú stavebné materiály, ale najviac izolácie. Hovoríme o inštalatéroch, pracovníkov rafinérií či elektrikároch.
Existujú aj nízko-rizikové povolania, u ktorých sa pracovníci len zriedkavo vystavujú azbestu. Netreba však zanedbať ani minimálne množstvo.
Pýtate sa, či je vôbec azbest na niečo dobrý? Vedci z Hutníckej faktulty Technickej univerzity v Košiciach pracujú s chemickými metódami, kedy je možné z azbestu získať užitočné látky ako oxid kremičitý alebo chlorid horečnatý. Oxid kremičitý je biely prášok a športovci ho využívajú proti poteniu rúk a chlorid horečnatý sa ako vodný roztok používa na plnenie nemrznúcich zmesí. Takže predsa len ÁNO.
Ak si však nie ste istý v akom prostredí pracujete, obráťte sa na odborníkov!
Nechajte si poradiť, u nás v Ronar Košice Vám radi pomôžeme konzultáciou alebo priamo odstránením azbestu z pracoviska.
Fotogaléria
